Častým a veľmi obľúbeným spestrením cesty k moru v Chorvátsku, alebo výletom počas dovolenky, či na spiatočnej ceste, je zastávka na Plitvických jazerách. Tie však ponúkajú omnoho viac, ako sa dá za jeden deň stihnúť.
Národný park Plitvice (Nacionalni park Plitvička jezera) bol založený v roku 1949 a od roku 1979 je na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Tvorí ho sústava 16 jazier prepojená vodopádmi a kaskádami a celý zaberá plochu 295 km². Jazernú sústavu obklopujú zalesnené masívy Male Kapele a Plješivce. Jazerná sústava je rozdelená na horné poschodie s 12 jazerami a dolné poschodie so 4 jazerami.
Park leží vo vápencovej preliačine a neustále mení svoju tvárnosť narastaním travertínových hrádzí, eróziou travertínových blokov a ďalších vplyvov. Film Poklad na striebornom jazere, vďaka ktorému sem mnoho dovolenkárov, či turistov prichádza, ukazuje len zlomok toho, čo môžu návštevníci vidieť v skutočnosti. Ku vzniku terás prispievajú hlavne unikátne baktérie, ktoré žijú na terasách v machu a tráve. Bariéry narastajú dosť rýchlo, asi 3 cm za rok.
Dolné jazerá vznikli zrútením stropov podzemných jaskýň a ich následným naplnením vodou. Farba jazier sa neustále mení, od azúrovej cez jasne zelenú po tmavo modrú alebo šedú. Farba je závislá na množstvo minerálov a organizmov vo vode, pretože dážď prináša bahno, ktoré sa ukladá na dne, a rôzny uhol dopadu slnečných lúčov pôsobí neuveriteľné farebné premeny.
Riečka Plitvica, ktorá dala celému systému meno, nespája žiadne jazerá. Hlavný systém vznikol na blízkych riekach Matica a Rječica a na troch menších potokoch. Až po ich splynutí sa spájajú s Plitvicou a vytvárajú rieku Koránu.
Tunajší porast patrí k veľmi zachovalým v Európe. V rámci parku sú prísne chránené a neprístupné lokality endemitov a pralesné rezervácie. V lesoch žijú veľké šelmy ako medvede, vlci a rysy, ďalej vysoká a čierna zver. Jazerá sú bohaté na ryby a raky, lov je však zakázaný.