Amerika

Základné údaje

Rozloha: 44 802 000 km²
Počet obyvateľov: cca 1 028 720 588
Počet štátov: 62 + 15 závislých území
Najvyšší bod: Aconcagua (6959 m) J. Am.
Najnižší bod: Laguna du Carbon (105 m pod hladinou mora) J. Am.
Najväčšie jazero: Horné jazero, Kanada/USA (83 270 km²)

Z pohľadku fyzickej geografie sa delí Amerika na Svernú Ameriku, Strednú Ameriku a Južnú Ameriku, z hľadiska politického, kultúrneho  a hospodáskeho sa člení na Severnú Ameriku (anglosaskú, kde dominuje anglický jazyk - Kanada, USA) a Latinskú Ameriku (Ibero-Ameriku, kde dominuje španielčina - Stredná Amerika a Južná Amerika).

Severná Amerika

Geologicky najstaršiu časť kontinentu tvorí Kanadský štít modelovaný ľadovcom, s množstvom plytkých údolí, jazier a riek. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti, pričom jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Západnú časť vypĺňa geologicky mladé pohorie Kordillery, ktoré sa tiahnu z Aljašky v dvoch výrazných pásmach - Pobrežné Kordillery a Skalisté vrchy. Oddeľujú tichooceánsku oblasť od vnútrozemských panví.

Stredohorský reliéf má Laurentínska plošina a Appalačské vrchy, ktoré tvoria prírodnú hrádzu medzi Atlantickým pobrežím a vnútrozemím, kde sa nachádzajú Centrálne nížiny a Veľké plošiny. Medzi Appalačmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Atlantická nížina, na severe Arktická nížina, Mississippská nížina zasa lemuje Mexický záliv.

Na území Severnej Ameriky sa rozprestierajú  rozsiahle štáty, Kanada, Spojené štáty americké. Geografickou súčasťou Severnej Ameriky je aj Grónsko, autonómnym územím Dánska s vasltou vládou a parlamentom. Kanada je najrozľahlejším štátom nielen Severnej Ameriky, ale aj celého sveta. Z geologického hľadiska najstaršiu časť kontinentu tvorí Kanadský štít. Na území Severnej Ameriky sa nachádzajú Kordillery, Apalače a Skalnaté vrchy, k najvýznamnejším a najrozsiahlejšim nížinám patrí úrodná Mississippská nížina, taktiež Atlantická a Arktická nížina.

Najvyšším vrchom Severnej Ameriky je Mount McKinley na Aljaške s nadmorskou výškou 6 194 m, naopak najnižším bodom je Údolie smrti v americkom štáte Kalifornia nachádzajúci sa 86 m pod hladinou mora.

Podnebie je ovplyvnené geografickou šírkou. Severné oblasti, ako napríklad Aljaška a Grónsko ležia v arktickom pásme. Pre najväčšiu časť kontinentu je typické mierne klimatické pásmo a južné časti, v okolí Mexického zálivu patria do subtropického až tropického pásma. Podnebie Severnej Ameriky ovplyvňujú aj  morské prúdy:

• studený – Labradorský (spôsobuje výrazné ochladzovanie v okolí New Yorku v zimnom období), Californský
• teplý – Golfský

Severná Amerika zaujíma prvenstvo na svete v najväčšom nahromadení sladkej vody, a to vo Veľkých jazerách, ktoré sú tektonického pôvodu. Riečna sieť je pomerne hustá. K Najvýznamnejším riekam Severnej Ameriky patria: Mississippi, Misouri, Rio Grande, Colorado, Yukon (známa rieka na Aljaške, ktorá bola jednou y najdôležitejších dopravných tepien počas zlatej horúčky na Klondiku pocas rokov 1898 a 1899), rieka sv. Vavrinca, Mackenzie a podobne.
Najdlhšou severoamrickou riekou je spolu so svojim prítokom Misouri rieka Mississippi (3 765 km). Je to významná dopravná cesta splavná od Minneapolis do New Orleans.

Pôvodné obyvateľstvo Severnej Ameriky, Indiáni, osídlili Ameriku približne pred 20 až 30 tisíc rokmi. Ich mongoloidnú rasovú príslušnosť vysvetľuje skutočnosť, že do Ameriky putovali z Ázie cez Beringov prieliv. Prví euroobyvatelia Ameriky boli Vikingovia, výrazná vlna imigrácie európskeho obyvateľstva nastala v 17. storočí. Za jeden z najvýznamnejších medzníkov histórie Ameriky vôbec je rok 1492, kedy prišlo k objaveniu Ameriky Krištofom Kolumbom, taliansky moreplavec z Janova v službách španielskej koruny.

V mestách žije približne až 80% severoamerického obyvateľstva. Najvyššia koncentrácia sa sústreďuje do troch oblastí: atlantické pobrežie, tichomorské pobrežie a jazerná oblasť.

Južná Amerika

Kontinent Južná Amerika je južnou časťou svetadielu Amerika s rozlohou 17,8 mil. km². Zaraďujeme k nej aj takzvanú Strednú Ameriku, kde podobne ako v juhoamerickej časti dominuje španielsky jazyk a je nazývaná aj Ibero-Amerika.

Významnú časť územia Latinskej Ameriky pokrývajú horské pásma. Morfologicky najvýraznejšie sú Kordillery, ktoré v severnej časti Strednej Ameriky tvoria dve pásma a vysokohorské náhorné plošiny. Cez kontinentálny most postupujú na územie Južnej Ameriky pod názvom Andy.

Geologicky najstaršou časťou tohto regiónu sú Guyanská a Brazílska vysočina, medzi ktorými sa rozprestierajú rozsiahle nížiny rozprestierajúce sa v povodiach najvýznamnejším riek. Amazonská nížina v okolí rieky Amazonka, Orinocká nížina v povodí rieky Orinoko (resp. Orinoco) a Laplatská nížina rozliehajúca sa po oboch stranách toku La Plata (resp. Rio de la Plata).

Klimaticky kontinent zasahuje do tropiskej, subtropickej a miernej oblasti. Najväčšia časť územia spadá do tropickej oblasti a výrazný vplyv má výšková stupňovitosť. Ročný úhrn zrážok tu dosahuje 2 000 mm.

Rieky v Južnej Amerike sú známe svojou vysokou vodnatosťou, množstvom prítokov ako napríklad Amazon, Paraná, Orinoko, ktorých rozloha povodia patrí k najvačším na svete. Hlavné rozvodie tvorí pohorie Andy a takmer 90% povrchu je odvodňvaných do Atlantického oceánu. Bezodtokové panvy sa vyskytujú v medzihorských kotlinách (Bolívijská plošina). V depresii vzniknutej tektonickou činnosťou sa nachádza jazero Titicaca, ktoré patrí k najvyššie položeným na svete. Pri Karibskom mori sa nachádza najväčšia lagúna sveta Maracaibo.

Na území tohto kontinentu sa nachádza aj najdlhšia rieka na svete, Amazonka s dĺžkou 7 025 km a povodím o rozlohe 7 180 km² Jej prameň sa nachádza v Peru a jej tok sa v rovnobežkovom smere vlieva do Atlantického oceánu. V oblasti vodstva patria Južnej Amerike ďalšie svetové prvenstvá. Vďaka jazeru Titicaca, ktoré je najvyššie položeným jazerom na svete a pri Karibskom mori sa nachádza aj najväčšia lagúna sveta Maracaibo.

Hlavnými regiónmi Latinskej Ameriky sú Stredná Amerika, Brazília, Andské a Laplatské štáty. Andskými štátmi rozumieme krajiny nachádzajúce sa vo východnej časti kontinentu Južná Amerika v pohorí Andy. Laplatské štáty sa zasa rozprestierajú na juhu a juhozápade kontinentu, v povodí rieky Rio de la Plata. Zaraďujeme k nim Argentíni, Paraguaj a Uruguaj. Najväčšou krajinou, čo sa rozlohy týka, je Brazília, rozprestierajúca sa v centrálnej a západnej časti kontinentu Južná Amerika. Spolu s Chile a Argentínou tvoria trojicou najvyspelejších krajín kontinentu. Brazília je federáciou rozdelenou na 27 administratívnych celkov, z toho 26 členských štátov a jeden federálny dištrikt hlavného mesta. Druhou najväčšou krajinou je Argentína, ktorá je najpriemyselnejším štátom Latinskej Ameriky a až jedna tretina jej obyvateľstva žije v hlavnom meste Buenos Aires. K Argentíne, rovnako i k Južnej Amerike patrí i ostrov Ohňová zem o ktorý sa delí s Chile.

Pôvodom dominancie španielskeho jazyka v týchto zemepisných dĺžkach môžeme hľadať b mohutnej kolonizácii, ktorá zasiahla juhoamrický kontinent v 16. storočí a prekvitala až do začiatku 19. storočia. Kolonizácia prebiehala pod správou vtedajších významných moreplaveckých veľmocí Španielska a Portugalska. Pôvodní obyvatelia amerického kontinentu, Indiáni, sú v Latinskej Amerike početnejší ako v Severnej Amerike a spoločne s mesticmi, miešancami indiánskej a bielej rasy, tvoria väčšinu obyvateľov tohto regiónu. Početne je zastúpená aj černošská rasa a jej miešanci, belosi tvoria približne 1/3 populácie.