Zadar je malebné starobylé stredomorské mesto a hospodárske, administratívne, dopravné, turistické a kultúrne centrum regiónu. Zadar je najobľúbenejším turistickým centrom v regióne Severná Dalmácia.
História a dejiny mesta Zadar
V 9. storočí p.n.l. bol Zadar známy ako liburnská osada. Potom sa stal rímskou kolóniou a mestským dištriktom nazývaným Jadera. Po páde rímskeho impéria sa stal hlavným mestom byzantskej Dalmácie. V 9. storočí bol obsadený Chorvátmi a r. 1105 prešiel pod chorvátsko-maďarskú nadvládu.
Medzi rokmi 1409 až 1797 bol Zadar pod nadvládou Benátok, následne Rakúska až do r. 1920, okrem rokov 1805-1813, kedy ho okupovala Francúzsko. Po 1. svetovej vojne pripadol Taliansku a v r. 1944 sa stal súčasťou Chorvátska a bývalej Juhoslávie. Počas 2. svetovej vojny bol často bombardovaný a bol jedným z nejpoškodenejších miest v Chorvátsku.
Doprava v Zadare
Pôvodná časť mesta Zadar leží na nízkom polostrove u prírodného prístaviska. Prístav je otvorený pre medzinárodnú dopravu a má stály hraničný prechod a dve dôležité trajektové spojenie s Talianskom, Rijeka - ostrov Rab - Zadar - Split, ostrov Hvar - Korčula - Sobra - Dubrovník - Bari a Zadar - Brbinj - Ancona.
Ak počas dovolenky v Chorvátsku cestujete vlakom, možno využijete aj železničnú trať, ktorá spája Zadar so Splitom alebo Zagrebom cez Knin.
Letisko leží pri mestečku Donji Zemunik. Zadar má niekoľko vedeckých a kultúrnych inštitúcií, zahŕňajúcich Umeleckú fakultu Inštitútu chorvátskej akadémie vedy a výskumu, historický archív a niekoľko múzeí.
Historické pamiatky v Zadare
Početné sakrálne a svetské pamiatky zahŕňajú zachovalý rímsky i stredoveký vzhľad mesta Zadar.
Dovolenkujúci cestovateľ tu môže vzhliadnuť Rímske námestie z 1. storočia, kostol (rotundu) sv. Donat z 9. storočia, kostol sv. Marija z r. 1091 rekonštruovaný v 16. storočí, katedrálu sv. Stošija z 12. a 13. storočia, množstvo ďalších kostolov, ako aj časti obranného opevnenia pozdĺž mestského prístavu.
Za pozornosť stojí aj Mestská brána zvaná Porta Terra Ferma (hlavná brána) z r. 1543, veža Bablja kula so zvyškami stredovekej obranné múry, Veliki Arsenal z r. 1752, palác Benátskeho guvernéra z r. 1607, mestskú budovu s arkádami z r. 1562 a mnoho ďalších pamätihodností. Múzejné zbierky sú vyobrazené v archeologických, národných, prírodne historických, etnografických a námorných múzeách.