Lednicko-valtický areál na južnej Morave patrí už tradične k obľúbeným miestam na trávenie voľného času. Preslávil sa najmä vinárskou tradíciou a čarovnými zámočkami. Celá oblasť, kombinujúca vinohrady, lužné lesy a šľachtické stavby ponúka perfektné podmienky na nenáročnú cyklotruristiku pre všetky kategórie cykloturistov.
Boli sme vyskúšať tunajšie možnosti a radi by sme vám ich predstavili v tomto článku. Podarilo sa nám tu prejsť takmer 50 km dlhý cyklookruh, ktorý spájal väčšinu najznámejších top zaujímavostí tejto oblasti. Vopred by sme radi upozornili, že orientácia na okruhu si vyžaduje mapu a GPS, keďže značenie mierne pokrivkávalo. Najmä na križovatkách ciest nám nebolo celkom jasné kadiaľ pokračovať.
Ako sa dostať do Lednicko-valtického areálu a kde zaparkovať?
Oblasť Lednicko-valtického areálu je dobre dostupná z Břeclavi. Tá sa nachádza na západ od slovenských hraníc a je veľmi dobre dostupná vlakmi i autom. V Břeclavi začína i náš cyklookruh. Ak by ste šli autom, oplatí sa zaparkovať na parkovisku pri tamojšom zimnom štadióne. Bolo to bezplatné.
Hneď pri parkovisku začína cyklotrasa smerom na Lednice. Pri tomto štadióne sa nachádza Břeclavský zámok a pivovar Kanec, prvé zo zaujímavostí na trase. Takže aj z toho dôvodu je to fajn štartovacie miesto pre vašu cyklotúru. Naopak po cyklookruhu sa znova vrátite k autu a môžete sa občerstviť v pivovare.
Cyklookru Lednicko-valtickým areálom a čo sa dá na ňom vidieť?
Trasa nášho cyklookruhu mala tri hlavné body, ktoré sme jazdou spojili: Břeclav, Lednice a Valtice. Charakter cyklotrasy bol kombináciou lesných, poľných a asfaltových cyklotrás. Narazili sme i na úseky vedené po klasickej ceste. Celkovo bol náš cyklookruh mierne zvlnený, prevažne rovinatý.
Zámok Břeclav
Prvá časť viedla po dobrej cyklotrase z parkoviska pri zimnom štadióne v Břeclavi smerom do Ledníc okolo Janovho hradu. Absolvovali sme ju už pár týždňov vopred, počas nášho cyklovýletu s deťmi. Bližšie si o nej môžete prečítať v našom ďalšom článku.
Tento úsek je charakteristický asfaltovým povrchom cyklotrasy, ktorá vedie veľmi pekným lužným lesom rozkladajúcim sa v oblasti ramien rieky Dyje. Do Ledníc je to 10 km jazdy, my sme však kúsok pred nimi odbočili k historickej pamiatke v podobe Janovho hradu.
Ak hovoríme o pamiatkach, hneď prvá sa nachádzala na začiatku nášho cyklookruhu Lednicko-valtickým areálom. Priamo pri zimnom štadióne v Břeclavi sa totiž nachádza Břeclavský zámok. Jedná sa o romantickú stavbu z 19. storočia, ktorá vznikla prestavbou pohraničného hradu s koreňmi v 11. storočí. Prestavbu realizovali Lichtenšteinovci. Zámok sme iba obišli, podobne ako susedný, celkom fotogenický pivovar Kanec.
Janov hrad
Po opustení Břeclavi sme smerovali ponad tok Odľahčovacieho ramena Dyje okolo hájenky Kančí obora až k Ledniciam. K hájenke je potrebná mierna zachádzka z cyklotrasy. Nakoľko sme mali pred sebou celkom dlhý okruh, vynechali sme jej návštevu. Asfaltová cyklotrasa, ktorá je mimochodom vhodná aj pre väčšie cykloskupiny, nás doviedla až k odbočke tesne pred Lednicami.
Odbočka vedie k Janovmu hradu – ďalšej peknej pamiatke na trase. K zámočku je potrebné prejsť dreveným mostom ponad fotogenický tok Starej Dyje. Janov hrad je loveckým zámočkom z 19. storočia, ktorý slúžil ako miesto bujarého hodovania po honoch. Dnes si tu môžete dopriať i prehliadku. Okrem toho sa pri ňom nachádza prístavisko komentovaných plavieb. Samotný zámok je veľmi fotogenický, rovnako ako vzácne staré stromy pri ňom. Celý okolitý areál vyžaruje pokoj, ktorý v zásade vládol na celom našom okruhu.
Minaret
My sme pokračovali ďalej po cyklotrase, ktorá sa pri Janovom hrade stočila na severovýchod a držala sa hlavného toku rieky Dyje. Trasa nás mala doviesť až k populárnej veži Minaret v areáli Lednického zámku. Po ďalšej jazde lužným lesom, sme sa dostali i na otvorenejšie priestranstvo, kde pretekali ramená Dyje. Popri nich sa v krásnom prostredí činili rybári.
Cyklotrasa nás doviedla až na križovatku z hlavnou cestou pre automobily, ktorá viedla do Ledníc. Zdalo sa nám to čudné. Neočakávali sme žiadne úseky po cestnej komunikácii, avšak z mapy sme nevyčítali inú možnosť, ako sa k Minaretu dostať. Po chvíľke blúdenia sme teda pokračovali po ceste až do Ledníc. Plusom bol fakt, že cesta mala po okrajoch obojsmerne vyznačený cyklochodník. Tento úsek nám netrvalo prejsť dlhšie ako 5 minút.
Ocitli sme sa pri vstupe do areálu Lednického zámku, v ktorom je zákaz pohybu na bicykloch, čo žiaľ spomaľuje celkový presun aj k samotnému Minaretu. Vybrali sme sa k nemu jednou z cestičiek, vedúcou okrajom zámockého parku.
Minaret je rozhodne jedinečnou pamiatkou. Svedčili o tom i zástupy turistov, ktorí sa tu koncentrovali. Ukázalo sa, že je možné na vežu vyliezť a užiť si výhľady až na Lednický zámok. Údajne bol Lednický zámok i Minaret postavený tak, aby ste z jednej pamiatky videli priamo na tú druhú. Minaret, čoby kópia klasických islamských veží. Je veľmi fotogenický, pretože sa nápadne týči k nebu na okraji Zámockého rybníka, v dokonale upravenom Zámockom parku.
Minaret bol vybudovaný na prelome 18. a 19. storočia Aloisom Josefom I. podľa návrhu architekta Josefa Hardmutha. Má výšku 60 m, pričom je postavený na stabilizovanom podklade vytvorenom z 500 kolov, na ktorom sa nachádza rošt z 96 hrubých kmeňov. Tento podklad mal zabezpečiť stabilitu vysokej veže na močaristom podklade.
Peklo, Akvadukt a brána Nebo
Cestu od Minaretu sme zvolili cez ostrovčeky Růžový, Grottový, Pavý a Opičí. Napriek tomu, že nás spomalil v dôsledku zákazu pohybu na bicykli, trasa viedla príjemným zámockým prostredím, v štýle upraveného parku s krásnymi drevinami. Z niekoľkých mostíkov boli pekné výhľady, okrem iného i na navštívený Minaret. Súčasťou Grottového ostrova sú tri menšie atraktivity v podobe umelo vybudovanej jaskyne Peklo s bránou Nebo a napodobeninou antického vodovodu s názvom Akvadukt. Priamo pri bráne Nebo sa dalo občerstviť kávou.
Rybničný zámoček
Z Ledníc sme mali mierne ťažkosti nájsť správnu cestu k Rybničnému zámočku, no v infocentre nám poradili ísť po hlavnej ceste do Valtíc a po chvíli odbočiť vľavo. Hoci sa nám nepáčilo znova bicyklovať po ceste pre autá, napokon sme zvolili túto možnosť. Neskôr, po výlete, sme na mape našli trasu cez polia, ktorá by mohla byť alternatívou mimo uvedenej asfaltky. Z Ledníc sme teda najskôr pokračovali asfaltkou do kopca smerom na Valtice.
Nasledoval krátky zjazd a tabuľkou označená odbočka k Rybničnému zámočku. Po krátkej jazde po poľnej ceste sme sa ocitli priamo pri ňom. Rozkošná klasicistická stavba z počiatku 19. storočia, ktorú nechal postaviť Jan I. Josef z Lichtensteinu. Zaujímavý interiér býva verejnosti sprístupnený počas veľkonočných a vianočných sviatkov. Mimo túto dobu je možné dohodnúť si tu ubytovanie, čo môže byť zaujímavou voľbou.
My sme si zámoček pozreli len zvonka a môžeme konštatovať, že i okolie má čo ponúknuť. Je to predovšetkým krásny výhľad na oblasť v okolí Valtíc, okrem iného i na Apollónov chrám, či na chrám Tri Grácie. Priamo pod Rybničným zámočkom sa nachádzajú rozľahlé Lednické rybníky, popri ktorých viedla i naša ďalšia cesta.
Hraničný zámok
Cyklotrasa po brehoch Lednických rybníkov má charakter singletrailu – teda úzkeho chodníčka. Prechádza pomedzi lesíky a trávnaté lúky. Samotné jazerá nie je veľmi vidno, no i tak je okolitá krajina veľmi pekná. Cestička vyústi takmer priamo pri objekte Hraničného zámku. Aj v tomto prípade sa jedná o stavbu z 19. storočia, ktorú nechal vybudovať Jan I. Josef z Lichtenšteinu.
Klasicistická stavba sa nachádza pri brehu Hlohoveckého rybníka. Všimli sme si, že sa v tomto objekte dá občerstviť. Pokračovali sme však ďalej smerom na dedinku Hlohovec a odtiaľ ďalej až do Valtíc k Valtickému zámku, žiaľ opäť po asfaltke pre automobily.
Valtický zámok
K dominantám Lednicko-valtického areálu a južnej Moravy vôbec, patrí práve Valtický zámok. Vznikol drahými prestavbami hradu z 11. storočia. Tie sa udiali počas 17. a 18. storočia. Od 14. storočia tu sídlilo vládnuce knieža Lichtenšteinov, čomu zodpovedá i bohatá baroková výzdoba. Zámok ako súčasť Lednicko-valtického areálu patrí do zoznamu UNESCO.
Valtice sú charakteristické výrobou vína a teda i rozsiahlymi vinicami. Priamo na Valtickom zámku si môžete vychutnať jednotlivé vína počas organizovaných ochutnávok. Súčasťou sú prehliadky tamojších pivníc.
My sme toľko času nemali, no cykloturista sa môže občerstviť vo viacerých podnikoch na námestí Svobody. Čo sa týka samotných cyklotrás vo Valticiach, narazili sme tu na problémy s rekonštrukciou ciest a menšími obchádzkami. Pri ďalšom pokračovaní zase na nejasnosti v značení cyklotrasy. Veľmi nám tu pomohla orientácia pomocou GPS a mapy v mobile. Napokon sme sa vydali k ďalšej pamiatke a síce k Dianinmu chrámu Rendez-vous.
Dianin chrám Rendez-vous
K Dianinmu chrámu Rendez-vous sme sa dostali poľnými cestami, ktoré pretínajú tamojšie lesíky. V týchto miestach sa oplatí sledovať navigáciu. Profilovo bola táto časť cyklotrasy ľahká a konečne mimo klasických ciest. Okrem kratšieho úseku vo Valticiach. Dianin chrám Rendez-vous dal na začiatku 19. storočia postaviť Jan I. Josef z Lichtenšteinu.
Diana je patrónkou lovu a aj tento chrám slúžil panstvu ako zázemie počas ich výjazdov. Nás priam šokoval pri náhlom vykuknutí z lesa. Ide o skutočne ohromujúcu stavbu. Nápadne pripomína Víťazný oblúk v Paríži. Pre nás to bola azda top pamiatka na tejto trase. Ak v Ledniciach nemáte mnoho času nazvyš a musíte si vyberať cieľ, odporúčame vybrať sa pozrieť práve túto zaujímavosť. Dianin chrám je navyše veľmi fotogenický.
Kaplnka Sv. Huberta
Od Dianinho chrámu Rendez-vous sme pokračovali po lesnej ceste ďalej ku Kaplnke sv. Huberta. Nachádza sa v rovnakej lokalite, vzialená neďaleko. Opätovne sa oplatilo sledovať navigáciu, pričom cyklotrasa bola z veľkej miery totožná s trasou červenej turistickej značky.
Bola postavená za panovania Aloise II. kniežata z Liechtenšteina koncom 19. storočia. Kaplnka je trojboká, charakteristická tromi gotickými oblúkmi a sochou sv. Huberta. Nám sa páčila, rovnako ako miesto, kde je situovaná t.j. Uprostred Bořího lesa.
Chrám Tři Grácie
Bicyklovanie lesom pokračovalo a postupne sme sa prepracovali k originálnemu Chrámu Tři Grácie. Tento chrám, podobne ako väčšina ostatných pamiatok Lednicko-valtického areálu, evokuje cudzokrajnú, konkrétne antickú architektúru. Pamiatka pochádza zo začiatku 19. storočia. Zaujme polkruhovitým stĺporadím v podobe dvanástich stĺpov v iónskom slohu a súsoším troch grácií – gréckych bohýň. Do jedného monolitu ich vytesal Martin Fisher. V čase našej návštevy tu bol otvorený bufet, kde sa dalo vybrať z bežných foriem občerstvenia.
Nový dvůr
Ďalšou pamiatkou na rade, ktorú sme cestou míňali bol Nový dvůr – stavba zo začiatku 19. storočia. Už na prvý pohľad je zrejmé, že v minulosti išlo o rozsiahly statok. Chovali sa tu vzácne merinové ovce, bernské kravy, či kone. My sme areál len obišli, no architektonicky je bezpochyby veľmi zaujímavým. I tu sme si všimli možnosť občerstviť sa.
Apollónův chrám
Po prekonaní približne 40 km sme sa znova cez lesíky relatívne ľahkým terénom približovali k pamiatke s názvom Apollónův chrám. Znova odkaz na antiku a ďalší krásny výhľad na Lednicko-valtický areál, najmä Lednické rybníky, konkrétne na Mlýnský rybník. Okrem toho sme si mohli v diaľke pozrieť i Rybničný zámoček, pri ktorom sme pred časom stáli.
Klasicistický Apollónův chrám je postavený v empírovom t.j. Cisárskom slohu. Jeho stavba sa datuje na začiatok 19. storočia. Tento chrám je skutočne originálny, podobne ako všetky tunajšie pamiatky, ktoré sa odlišujú od bežnej historickej výstavby v týchto končinách.
Záver cyklotrasy
Zvyšok cesty prebiehal smerom k Břeclavi, návratom na úvodný úsek cyklotrasy, ktorou sme z tohto mestečka vyrážali na náš okruh Lednicko-valtickým areálom. Znovu sme využili navigáciu, pričom sme museli časť trasy pred Charvátskou Novou Vsou absolvovať po hlavnej ceste.
Z nej sme pred spomínanou obcou odbočili na Lednickú cestu, ktorá nás priviedla na úvodnú cyklotrasu. Postačilo prejsť posledných pár kilometrov do Břeclavi na ktorých sme si znova užili lužný les a tak trochu chladné jesenné počasie.
Náročnosť cyklotrasy Lednicko-valtickým areálom
Cyklistický okruh Lednicko-valtickým areálom je kombináciou poľných, asflatových a lesných ciest s minimálnym stúpaním, či klesaním. Trasa je veľmi mierne zvlnená. Technicky bola ľahká, no našli sa i úseky s ľahšími zjazdami po voľných kamienkoch, čo by mohlo byť pre niekoho nepríjemné.
Cyklotrasa bola vhodná pre skupiny cyklistov, prípadne na jazdu s cyklovozíkom, azda s výnimkou pár úsekov po hlavných cestách. Najproblematickejším sa nám zdalo značenie cyklotrás. Značenie nám chýbalo hlavne na niektorých križovatkách. Nevšimli sme si ani typické cykloznačenie v podobne C-čiek, ako je tomu bežne na Slovensku. Pokiaľ to tu nepoznáte jednoznačne sa oplatí mať mobil s mapou a GPS, aby ste sa vedeli zorientovať.
Aký bicykel si zobrať na cyklovýlet do Valtíc?
Cyklotrasy spájajúce hlavné pamiatky Lednicko-valtického areálu sú kombináciou rôznych typov povrchov, ako je asfalt, hlina, drobný, či väčší štrk. Technicky nie sú ťažké, no hodí sa sem zobrať univerzálnejší typ bicykla. Ideálny je trekový, gravelový, alebo horský bicykel. Pruženie bicykla nemusí byť nijako zvlášť špeciálne. Po tejto oblasti sa premávalo množstvo cyklistov na elektrobajkoch, čo je taktiež fajn možnosť ako spoznať tunajšie zákutia.