Prvé a ešte horúce dojmy autorky fotografie: „Naozaj nechcem, aby úvodník o úsmeve ako najvzácnejšom suveníre vyznel ako otrepaná fráza napísaná eufóriou z ciest alebo povinný pozitívny odkaz po návšteve krajiny tretieho sveta. Dominikánska republika je chudobnou krajinou, ktorej významnú injekciu poskytujú príjmy z cestovného ruchu. Neľahký život miestnych, ktorých priemerný mesačný zárobok dosahuje okolo 200 USD, sa odzrkadľuje aj na ich nezlomnej snahe poskytnúť vám nejakú doplnkovú službu, či tovar, aby si prilepšili. Deti nevynímajúc. Priznám sa, miestami už to bolo aj na ľudomila s mojou povahou mierne za hranicou pohodlia a možnosti vychutnávať si krásne scenérie iba sama so sebou sediac na jemnom bielom piesku. Nemám im to však za zlé, naopak.
Dominikáncom, ba ani prisťahovalcom z Haiti, ktorí tu hojne pracujú, nikdy nechýbal úsmev a aj napriek tomu, že sa obchod nekonal, stisli ruku a zaželali pekný deň. Takým bol aj chlapec na verejnej pláži Macao Beach, ktorej pôvab by vyrazil dych azda každému. Predával kobúky z palmového lístia a nesmelo sa spýtal, či si jeden nekúpim. Z radu ostatných predavačov vyčnieval. V jeho očiach sa zračila prosba a obava zároveň. Poďakovala som a zrejme podobným pohľadom som sa ho spýtala ja, či si ho môžem odfotografovať. Neváhal. Jeho tvár sa zrazu rozžiarila a nešetril ani pózami. Moje poďakovanie (so "šušťavou rukou", ktorú automaticky nečakal, ale milo ho prekvapila) opätoval výbornou angličtinou a prianím pekného dňa. A aj vďaka nemu pekným bol.
V ľuďoch na východnej strane ostrova Hispaniola je veľa dobra. Tešia sa z maličkostí a sú veľmi vďační. Stretnutie s nimi nespôsobuje len prirodzený pohyb ústnych kútikov smerom nahor, ale aj vnútornú harmóniu, ktorá trvá.“
Autor: Miroslava Krasňanová
Lokalita: Macao Beach, Dominikánska republika