Poloha Slovenska na rozmedzí rozsiahlej Dunajskej nížiny a Karpatského oblúka, rôzne migračné prúdy, náboženské i animistické vplyvy a celkový historický vývoj – to sú len jedny z mnohých faktorov, ktoré formovali slovenský folklór.
Tieto faktory sa prejavili na typoch obydlí, spôsoboch obživy, remeslách, krojoch, v piesňach, tancoch, či v poverách. Teda vo všetkom, čo sa spájalo s každodennosťou dedinského človeka. Vo všetkých týchto, ale i v ďalších črtách slovenského folklóru sa prejavuje typický regionálny charakter. Inak znejú mohutné terchovské hlasy a inak hriňovské trávnice.
Väčšina ľudí si pri počutí slova folklór asi vybaví dievčiny a mládencov zaodetých do krojovaných šiat tancujúcich v doprovode husličiek, basy a cimbálu. Nie náhodou. Sú to práve folklórne tance, ktoré si až doposiaľ dokázali uchovať svoje čaro a autenticitu. Vo svete je známa predovšetkým Lúčnica - folklórny súbor, ktorý na svetlo sveta vyniesla ľudovou tradíciou inšpirovaná choreografia prof. Štefana Nosáľa (1927), rodáka z Hriňovej. Studnica slovenského folklóru však doslova prekypuje folklórnymi súbormi regionálneho významu. Hont, Gemer, Zemplín, Šariš, Spiš, Liptov, Považie, Myjava... V každom zo slovenských regiónov sa nachádza niekoľko folklórnych súborov, ktorých spevy, hudba, vzory na krojoch a tance v rôznej miere autenticity uchovávajú to, čo sa v danom kraji vytváralo od nepamäti.
Scénické prevedenie folklóru na Slovensku započalo už v 19. storočí. Obdobie maďarizácie pochopiteľne nedovolovalo naplno rozvíjať identitu slovenského národa. Výraznej podpore sa však slovenský folklór resp. folklorizmus tešil zo strany Štúrovcov, ktorí v boji za svojbytnosť Slovíkov vyzdvihovali a všemožne podporovali práve ľudovú kultúru. Až po prvej svetovej vojne, teda v novozniknutom Československu sa mohol slovenský folklorizmus rozvíjať v slobodnejšom duchu. Prvé folklórne kolektívy začali vznikať z popudu dedinčanov, ktorí prezentovali svoj piesňový, hudobný a tanečný fond pred meštianskou spoločnosťou. S postupným prechodom na javiská sa však začína i štylizácia, ktorá do značnej miery modifikovala autentický charakter jednotlivých prejavov.
Po období kultúrnej a teda i folklórnej stagnácie počas hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny prichádza ďalšia vlna rozvoja slovenského folklóru. Komunistická propaganda stavala na histórii Slovákov ako utláčaného národa, čo sa prejavilo i na podpore ľudovej folkloristiky. Napriek tomu, že táto podpora mala politicko-agitačné pozadie, viedla ku vzniku mnohých folklórnych súborov, ktoré sú na scéne aktívne dodnes. Nie je teda náhodou, že väčšina slovenských folklórnych súborov vznikla práve v období totality. Mnohé vystúpenia totiž napomáhali v presadzovaní ideálov rovnosti, súdržnosti, jednoty a pod.
V období po nežnej revolúcii začal slovenský folklorizmus postupne naberať umeleckejší charakter. Vystúpenia folklórnych súborov síce naďalej vychádzajú z autentických prejavov dedinského ľudu, no ich choreografia začína stále väčšmi prechádzať do štylizovanej polohy prispôsobenej umeleckému a scénickému zámeru. Akýmsi vzorom choreografickej tvorby sa pre mnohé súbory stali SĽUK, Lúčnica a PUĽS. K najvýznamenším folklórnym podujatiam patria najmä folklórne slávnosti vo Východnej, Podpolianske slávnosti a od roku 1996 si stál viac priaznivcov nachádza Hontianska paráda, ktorá sa koná každoročne v predposledný augustový víkend v obci Hrušov. Lákavá sa stala zrejme vďaka komerciou nenarušenému charakteru festivalu. Okrem vystúpenia folklórnych súborov sa festival spája i s ukážkami dnes už zabudnutých tradičných prác roľníkov, prítomnosťou remeselníkov, pečením chleba a prípravami tradičných jedál.
Nositeľkou slovenských tradícií a folklóru je nepochybne i samotná ľudová hudba. Úplný zoznam slovenských ľudových kapiel sa snáď ani nedá zostaviť. Možno spomenúť aspoň to, že v šľapajách legendárnych bratov Muchovcov v Terchovej nadväzuje Nebeská muzika, či Ľudová hudba Juraja Jánošíka. Rázovité piesne z Myjavských kopaníc uchováva Myjavská Cimbálovka. Stredoslovenské piesne má vo svojom repertoári napríklad Ľudová hudba Zvolenskí vrchári. Východoslovenské piesne si zas možno vypočuť v temperamentnom podaní Ľudovej hudby Čardáš z Abova.
Slováci, ale i návštevníci zo zahraničia objavujú dochované klenoty slovenského folklóru vo viacerých slovenských skanzenoch. K takýmto patrí napríklad skanzen ukrajinsko-rusínskej architektúry vo Svidníku. Okrem roľníckych domov je tu i kostol, furmanská krčma, či kováčska vyhňa. Etnickú pestrosť severného Spiša, teda prelínanie slovenskej, nemeckej, rusínskej, goralskej, židovskej a rómskej kultúry, možno obdivovať v Ľubovnianskom skanzene. Najstarším skanzenom na Slovensku je Bardejovský skanzen. Možno tu navštíviť zrubové domy, rôzne hospodárske stavby, technické a sakrálne stavby.
Najväčším (15,5 ha) skanzenom na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine, ktoré zachytáva ľudové staviteľstvo a spôsob života regiónov Orava, Turiec, Liptov a Kysuce na prelome 19. a 20. storočia. Celkovo sa tu nachádza 143 objektov, z ktorých je 22 prístupných. V skanzene sa organizujú rôzne podujatia nadväzujúce na ľudové tradície, tvorivé dielne s použitím tradičných výrobných techník a materiálov a taktiež svadobné obrady. Perlou medzi slovenskými skanzenmi je obec Vlkolínec, ktorá bola v r. 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Cieľom ochrany je neporušený sídelný celok dvojradovej ulicovej zástavby s dlhými dvormi priechodnými do políčok. V r. 1993 bola obec zapísaná do zoznama svetového dedičstva UNESCO. K vzácnym stavbám obce patrí zvonica z r. 1770, zrubová studňa z r. 1860 a barokovo-klasicistický kamenný kostol z r. 1875. Do tradičného spôsobu života možno vstúpiť i prostredníctvom hospodárskych budov roztrúsených pomedzi okolitými terasovými políčkami.
Za návštevu istotne stojí i neďaleké Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Náš stručný sprievod slovenským folklórom sa končí v Čičmanoch, reprezentujúcich majstrovské zručnosti a estetické cítenie jednoduchých dedinčanov. Rôznorodé biele ornamenty na tmavých dreveniciach sem chodia obdivovať návštevníci zo všetkých kútov Európy.