Litva je ohraničená na severe Lotyšskom, na východe a juhu Bieloruskom, na juhovýchode Poľskom a Ruskom (Kaliningradská oblasť) a na západe Baltským morom. Litva má rozlohu okolo 65 301 kilometrov štvorcových. Vilnius, hlavné a najväčšie mesto Litvy, sa nachádza v juhovýchodnej časti krajiny.
Litva leží v severozápadnej časti Baltskej nížiny. Je najľudnatejšou pobaltskou krajinou. Povrch krajiny je tiež nížinatý, mierne zvlnený so stopami po štvrtohornom zaľadnení: morény, jazerá a pod. Litva pozostáva z nízko položených rovín a rozbitých nízkych kopcov na západe a na juhu. Skoro celé územie krajiny je umiestnené pod úrovňou 200m. Baltské pobrežie na západe je lemované piesčitými dunami tiahnucimi sa na juh od hraníc s Lotyšskom na Klaipede, kde je lagúna Kursi Marios skoro úplne odrezaná od mora kým Kursi Nerija, kde je úzky piesčitý výbežok zeme do mora 100 km dlhý. Centrálne nížiny sa tiahnu zo severu k juhu a robia cestu vyššie položenej Baltskej vysočine vo východnej i juhovýchodnej časti krajiny. Hora Juoapine (292 m) v juhovýchodnej vysočine je najvyšší bod. V Litve sa nachádza mnoho jazier a riek, z nich 22 má celkovú dĺžku 100 km alebo väčšiu. Mnoho veľkých jazier sa nachádza na východe a juhovýchode krajiny. Najviac rozsiahle z nich je Nemunas (Neman), veľká rieka ktorá zásobuje krajinu hydroelektrickou silou. Hlavné prítoky rieky Nemunas sú Myarkis, Nevezis, Dubysa, Jura, Minija a Šešupe. Mnoho riek sa spomalí pri kľukatení a vtekaní do Baltského mora. Močiare a bažiny sú rozšírené, obzvlášť na severe a západ, hoci polovica zo všetkých pôvodných mokrín bola vyprázdnená.
V podnebí dominujú morské vplyvy, ale podmienky sú viac premenlivé vo východnej časti republiky (smerom do vnútrozemia). Na západe sú chladnejšie letá, a zimy sú miernejšie. Priemerné ročné zrážky sú v rozsahu od menej než 600 mm v centre krajiny a viac než 850 mm na západe.
Litva je najväčšia z pobaltských štátov a viac než 25 percent rozlohy je zalesnenej. Ílovitá a piesočnatá zemina prevláda na severozápade; ílovito-rašelinová v centrálnej oblasti; a piesočnatá pôda prevláda na juhovýchode krajiny. Bažiny a močiare zaberajú 7 percent rozlohy krajiny. Limitované nerastné bohatstvá zahŕňajú vápenec, piesok, íl, štrk, rašelinu, dolomit, a malé rezervy ropy a plynu. V priebehu sovietskej éry bolo znečistené životné prostredie okolo Akménskej cementárne a Jonavskej chemickej továrne; armádne zariadenia sú tiež zodpovedné za okolitú pohromu.
Západné prímorské oblasti sú lemované borovicovými lesmi a pieskovými dunami podporujúcimi vzrast divého žita a krovinatej vegetácie; smrek je rozšírený v kopcovitých východných oblastiach. Lesy obsahujú duby, brezy, jelše lepkavé, a osiky sú hlavne v centrálnej oblasti, borovicové lesy sú viacej na juhu krajiny. Toto prostredie podporuje rôzne druhy divej zveri: líšky, vlky, jazvece, diviaky, losy, vysoká zver, bobry, norky, biele bociany a mnoho druhov vodných vtákov.
Priemysel a poľnohospodárstvo
Hrubý domáci produkt Litvy bol v roku 2004 45,23 miliardy dolárov, z čoho priemysel tvoril 33,4 percent, poľnohospodárstvo 6,1 percent a služby 60,5 percent.. Priemerne na obyvateľa to bolo 12 500 dolárov. Priemysel a výroba boli podstatnou časťou ovplyvnené sovietskym vzorom, podľa ktorého boli aj budované. V priemysle nastal najväčší rozmach po páde Sovietskeho zväzu. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochemický priemysel a textilný priemysel. V Litve sa nachádza iba málo pôvodných zdrojov nerastných surovín. Sú tu ale menšie zásoby ropy a zemného plynu. Ťaží sa hlavne vápenec, dolomit, íl, piesok a štrk. Využité sú aj zdroje rašeliny. Ročne sa vyťaží najviac dolomitu, je to približne 2 milióny ton. Potom v ťažbe nasleduje piesok, s takmer 950 000 tonami, vápenec, rašelina, štrk. Najmenej sa vyťaží ropy, lebo sú jej len obmedzené zásoby.
Poľnohospodárstvo využíva 45 percent rozlohy Litvy, ale najmenšou častou prispieva do HDP. Na proti tomu zamestnáva takmer 20 percent pracujúcich obyvateľov. Privatizácia poľnohospodárskeho sektora nebola úspešne prevedená. Veľké celky boli podelené na príliš mnoho malých, ktoré neboli schopné samostatne hospodáriť a dosahovať zisky. Spolu s nedostatkom prostriedkov a mechanizmov boli toto hlavné dôvody, prečo došlo k veľkému poklesu produkcie. Hlavná a najdôležitejšia oblasť poľnohospodárstva je chov dobytka. Pestované plodiny sú hlavne zemiaky, obilie zelenina, cukrová repa a ľan. Pre ekonómiu je dôležitá aj ťažba dreva. Ročná produkcia je takmer 4 milióny kubických metrov dreva. Ťažba dreva sa v priebehu niekoľkých rokov zvýšila o viac ako 50 percent. Preto sa už v súčasnosti dohliada na vysádzanie nových lesov.
Rusko zostalo hlavným obchodným partnerom (aj keď možno badať klesajúcu tendenciu), rovnako v oblasti dovozu tovarov ako aj trh pre výrobky z Litvy. Dôležitými obchodnými partnermi sú aj Nemecko a Poľsko a to hlavne v oblasti vývozu. Nemecko, Ukrajina a Poľsko sú tiež partneri pre dovoz tovarov. Vyvážané produkty sú hlavne chemikálie, textil stroje a elektronika. Dovážajú sa hlavne nerastné suroviny, stroje a dopravné prostriedky.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov Litvy bol v roku 2005 približne 3 600 000. Hustota zaľudnenia celého územia je priemerne 55 ľudí na kilometer štvorcový. Miera urbanizácie je 74 percent, čo už je stupeň vysokej urbanizácie. Gramotnosť obyvateľstva je 99 percent. Priemerná dĺžka života žien je 79 rokov, u mužov je to 69 rokov. Priemerná dĺžka života celej populácia je 74 rokov. Z etnických skupín majú najväčšie zastúpenie Litovčania, ktorých je 81 percent z celkovej populácie. Ďalšie etnické skupiny sú Rusi, 8 percenta, Poliaci, 7 percent. Ostatné malé etniká sú Ukrajinci a Bielorusi. Hlavné a najväčšie mesto je Vilnius, s počtom obyvateľov 578 000. Ostatné väčšie mestá sú Kaunas, v ktorom žije 415 000 obyvateľov, a prístav Klaipéda, s počtom obyvateľov 200 000. Viac ako 80 percent obyvateľov sa hlási k Rímskokatolíckemu náboženstvu, je to najviac zo všetkých pobaltských republík. Ostatné náboženstvá sú Ortodoxné náboženstvo, Evanjelické náboženstvo, Judaizmus a Islam.
Doprava
Celková dĺžka ciest je 77 148 kilometrov. Je dôležitá hlavne na prepravu osôb. Dôležitá je železničná doprava. Celková dĺžka železníc je 2000 kilometrov, z čoho je je ešte len asi 120 kilometrov elektrifikovaných. Vzhľadom na geografickú polohu je významná aj námorná doprava. Hlavné prístavy sú Butinge, Kaunas a Kliapéda. Potrubná doprava sa využíva iba na prepravu plynu a ropy.