Pre nás čo sme zabŕdli do olympijskej tematiky (či už v rámci stredoškolskej odbornej činnosti, alebo účasti na rôznych olympijských vedomostných súťažiach) a tiež športových nadšencov bola návšteva Olympie čímsi symbolickým. Predstava, že pred stovkami rokov tu súťažili športovci, bola ťažká. Ale keď si z ruín postavíte v hlave skladačku a pustite uzdu fantázii (prípadne vám pomôže model v historickom múzeu) zrazu je to tam! Stojíte na miestach kde sa zrodili olympijské hry!
Mestečko Olympia leží severozápadnej časti Peloponézskeho polostrova, v krajine Elis pod Kronovým vrchom. Aj vďaka dvom priľahlým riekam Alfeios a Kladeos bolo toto územie úrodné a tak nie je prekvapujúce že sa tu začali usídľovať ľudia. Nemýľte si však Olympiu s Olympom (najvyšší vrch Grécka), ten leží úplne inde, pri Solúnskom zálive.
Súčasné mestečko Olympia leží v tesnej blízkosti starovekej Olympie, nájdete tu kaviarne, reštaurácie a množstvo obchodíkov so suvenírmi. Na hlavnej ulici určite narazíte na Archimedovo múzeum, kde vás mladíci oboznámia s rôznymi fyzikálnymi zákonmi. Hlavným lákadlom je ale archeologické múzeum a areál starovekej Olympie.
Pre starovekých Grékov bola Olympia posvätným miestom stretávali sa tu na náboženských obradoch, súťažili medzi sebou každé štyri roky a mala pre nich veľký kultúrny a spoločenský význam. Prvé hry doložené historickými podkladmi sa tu uskutočnili v roku 776 p.n.l. a súťažilo sa v jednej disciplíne a to v behu na jeden štadión. Neskôr boli hry rozšírené o ďalšie behy, zápas, box, päťboj, dostihy a iné. Spočiatku hry trvali jeden deň no neskôr sa rozšírili na dva (po 23. hrách) a päť dní (po 77.hrách). Víťazi boli obdarovaní vencom z olivových listov a mali právo na vlastnú sochu. Sôch bolo vraj v poslednom roku konania (393 n.l.) viac ako 3000. Ženy sa na hrách nemohli zúčastňovať, povolené boli len slobodným, bezúhonným Grékom, ktorí sa najmenej 10 mesiacov na hry pripravovali. Dôležitým a veľmi sympatickým faktom bolo, že počas hier zavládol mier medzi všetkými gréckymi štátmi - tzv. ekecheiria. V roku 394 boli však olympíjske hry zakázané Theodóziusom I. a v roku 426 na základe rozkazu Theodóziusa II. bola Olympia zbúraná. Keďže táto oblasť v minulosti čelila mnohým záplávam i zemetraseniam dejisko olympiád sa podarilo lokalizovať až v roku 1766.
Najväčším objektom v starovekej Olympii bol Diov chrám, v ktorom sa týčila socha boha Dia. Tá je považovaná za jeden z divov sveta. Socha bola obrovská, merala 12,5 metra pričom Zeus sedel na tróne umiestnenom na podstavci, ktorý bol vo výške jedného metra. Ak by sa socha Dia postavila, bola by dokonca vyššia ako samotný chrám. Autor tejto veľkolepej sochy, Feidas, strávil na jej stavbe 8 rokov. Použil pri tom veľmi drahé materiály - ebenové drevo, slonovinu, drahokamy a zlato. Zeus držal vo svojej ľavej ruke žezlo, ozdobené drahými kameňmi, na ňom sa nachádza zlatý orol, ktorý symbolizoval jeho božskú moc. V pravej ruke držal Zeus sošku bohyne víťazstva Nike zhotovenú zo slonoviny a zlata. Na hlave má vavrínový veniec, ktorý symbolizoval jeho spojenie zo súťažiacimi. Socha Dia sa bohužiaľ nezachovala. Potom čo Olympiu zasiahlo viacero zemetrasení bol chrám poškodený a socha Dia v roku 394 prevezená do Konštantinopolu. Tam ju vraj v roku 462 zničil veľký požiar.
Palaistra slúžila športovcom ako tréningové centrum pre box, zápasenie a skoky. Do štvorca postavená budova s vnútorným dvorom a obkolesená kolonádou pozostávala tiež zo zastrešených miestností potrebných na prezliekanie, kúpeľ, a prípravu atlétov na športový výkon. Tiež sa tu združovali filozofi, rečníci a básnici, aby odovzdali svoje myšlienky a viedli diskusie.
Chrám bohyne Héry postavený v 7. storočí pred n.l. je najstarší chrám v celom Grécku. Chrám bol zničený zemetrasením v 4 stor. n.l. Z pôvodných šestnástich stĺpov po stranách a šiestich v prednej a zadnej časti boli zreštaurované tri stĺpy, ktoré sa tu dnes týčia do výšky. Toto miesto má dodnes veľký význam a to vďaka olympijskemu ohňu, ktorý sa tu zapaľuje parabolickým zrkadlom. Zaujímavosťou je, že ak zavítate do amerického mesta Wetumpka, v štáte Alabama môžete si pozrieť repliku rúin v skutočnej veľkosti. My ale odporúčame ozajstnú grécku Olympiu :)
V roku 330 p.n.l bola postavená najrozsiahlejšia budova, ktorá slúžila ako ubytovanie pre vzácnych športovcov a návštevníkov. Leonidaion pozostával z centrálneho nádvoria, obklopeného štyridsiatimi štyrmi dórskymi stĺpmi. Z vonkajšej strany sa nachádzala kolonáda a 138 ozdobených stĺpov v iónskom slohu.
Ďalšími budovami, ktoré sa nachádzali v posvätnom centre Olympie, tzv. Altis bol Chrám matky bohov, Pelopeion, sídlo správcov Olympie Prytaneion, 12 mestských pokladníc a fontána Nymfaion. Mimo Altisu sa nachádzalo Gymnasium, ktoré slúžilo na cvičenia a duchovnú výučbu, sídlo kde zasadala rada občanov Bouleuterion, okrúhly chrám Fillipeon, Nerónov dom a spolu so štadiónom tiež hipodróm.
Na nás najviac zapôsobil práve štadión, kde ľudia aj dnes neodolajú a pustia sa do behu. Pravdupovediac neodolali sme ani my a dali sme dve symbolické dĺžky, čo bolo približne 400m. Ako štartovacie bloky slúžila už v minulosti kamenná doska. Plocha štadiónu bola posypaná pieskom, na dĺžku mal 200 m a na šírku 34,6 metra. Mal kapacitu okolo 40000 divákov. Nekonali sa tu však iba behy, ale aj všetky ostatné atletické súťaže – zápas, všeboj, box aj päťboj.
V roku 2004 sa do Olympie vrátila zašlá sláva a v rámci Aténskej olympiády sa tu uskutočnila súťaž vo vrhu guľou.
Výlet do Olympie môžete podniknúť na vlastnú päsť autom alebo ho nájdete v ponukách fakultatívnych výletov cestovných kancelárií. Cena z ostrova Zakynthos sa pohybovala okolo 60E (plavba trajektom, cesta autobusom). Informujte sa vopred či je v cene aj vstup do múzea a do areálu Olympie.