Ostrov Rab leží vo vnútornom páse Kvarnerského súostrovia a je považovaný za jeden z najlákavejších ostrovov na Jadrane. Preto je už roky vyhľadávaným dovolenkovým miestom. Vysoký hrebeň Kamenjaku siaha do výšky 408 m a chráni väčšiu časť ostrova pred severovýchodnými vetrami z pevniny.
Ostrov je kopcovitý, porastený makchiami a dubmi. Pobrežie je členité s mnohými zátokami a zálivmi.Rab má mimoriadne zdravé ovzdušie, ktoré je bezprašné a presýtené morskou soľou. Na ostrove svieti slnko celkom 2499 hodín v roku. Od 2. storočia p.n.l. bol ostrov ovládaný Rimanmi, ktorí si tu pre príjemné prostredie a príťažlivú scenériu začali stavať svoje letné sídla. V roku 1409 bol Rab predaný Benátkam spolu s regiónom Dalmácia a zostal pod ich vplyvom do roku 1797.
Ostrov je prístupný len trajektom z Jablanca na pevnine do mesta Mišnjak. Ďalšie možnosti sú trajektom z prístavu Rijeka alebo Zadar do mesta Rab. Medzi ostrovmi Rab a Krk jazdí trajekt z mesta Lopar do Bašky. Po ostrove sa dovolenkujúcim najpohodlnejšie cestuje miestnou autobusovou linkou, ktorá spája Rab a Lopar, Rab a Kampor, Rab a Barbat a Rab a Suha Punta.
Ostrov Rab turistom ponúka krásne pláže, romantické zátoky a množstvo zelene. Spolu s historickými pamiatkami mesta a jeho službami sa tak stáva ideálnym miestom na trávenie dovolenky takmer po celý rok.
Mesto Rab
Najstaršie osídlenie ešte pred rímskym dobytím sa nachádzalo na juhovýchodnom výbežku polostrova, dnes nazývanom Kaldanac. Na tomto úzkom polostrove potom vyrástlo stredoveké mesto, ktorého najväčší rozkvet nastal v 11.-15. storočia. Sľubný vývoj však skončil násilným panstvom Benátok. Avšak najväčší úpadok nastal po ničivej epidémii v rokoch 1449-1456, kedy sa mesto takmer vyľudnilo. Oživenie priniesol až začiatok 20. storočia. Mesto Rab získalo štatút kúpeľov a Rab začal získavať povesť príjemného letoviska a klimatických kúpeľov. Nová zástavba zaberá priľahlou pevninu.
Na námestí Svetog Krištof, nájdete fontánu so sochami legendárnych postáv Kalifronta a Draga. Zaujímavé sú aj ruiny kostola sv. Ivana, ktorého počiatky sa datujú do 7. storočia a z ktorého zostala len veža. Kostol bol súčasťou kláštora benediktínov, ktorý patril od roku 1298 do 1783 františkánom a neskôr bol transformovaný na biskupskú rezidenciu. Hneď vedľa stojí kostol sv. Kríža z 16. storočia. Katedrála Sveti Marija Veľká s vežou boli postavené v 12. storočia. Veža vysoká 25 metrov stojí na zvyškoch rímskej stavby a je rozčlenená do štyroch poschodí, končiacich osemhrannou pyramídou, ktorá je obklopená románsku balustrádou. Samotný vrchol polostrova je zakončený kláštorom Františkánok a barokovým kostolom sv. Antona, postaveným roku 1675.
Na Deň sv. Krištofa (27. júla) patróna mesta, sa súťaží v streľbe z kuše a v miestnych tancoch. Ďalšiu príležitosť na vzhliadnutie súťaží v streľbe kušou je 15. augusta na Nanebovzatie Panny Márie a tiež na Chorvátsky národný deň 29. mája. Od júna do septembra môžete navštíviť pravidelné štvrtkové večerné koncerty v kostole sv. Kríža o 21.00. Najpopulárnejšie diskotéka je San Antonio za "trgem Municipium", ďalšie nájdete v hoteli International a hoteli Padova.