Bolívia je jednou z mála vnútrozemských krajín Južnej Ameriky. Nachádza sa v jej centrálnej časti obklopená zo severnej a východnej strany Brazíliou, v južnej časti územia susedí s Paraguajom a Argentínou, západnú hranicu zdieľa s Čile a Peru. V minulosti bolo územie Bolívie podstatne väčšie, no vďaka mnohým konfliktom s okolitými krajinami sa postupne zmenšovalo, pričom dôležitý prístup k Tichmu oceánu stratila v roku 1884 po vojne s Čile a dodnes sa táto oblasť považuje za predmet rokovaní medzi oboma krajinami. Hlavným mestom krajiny je Sucre, sídlo vlády je však lokalizované do metropoly La Paz.
Príroda Bolívie je veľmi rozmanitá. Vysoké končiare Centrálnych Ánd na západe a juhozápade krajiny zaberajú takmer tretinu krajiny. Za najvyšší vrch krajiny je považovaný Nevado Sajama (6542 m.n.m.) neďaleko hraníc s Čile. Nadmorská výška pohorí okolo 4000 m.n.m. spôsobuje výrazné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, pričom v horách prevláda suché a studené počasie, v zimnom období so silnými snehovými zrážkami. Najvyššie časti pokrýva horský ľadovec. Andy postupne prechádzajú do jednej z najvyšších vysokohorských plošín sveta – Altiplano, ktoré zaberá centrálnu časť Bolívie.
Asi najznámejším prírodným útvarom, ktorý sa nachádza na plošine pri hraniciach s Peru, je vysokohorské sladkovodné jazero Titicaca. Rozsiahla vodná plocha okolo 9000 km2 a priemernou hĺbkou 215 m už oddávna ovplyvňovala okolitú krajinu a umožnila usadiť sa vyspelým civilizáciam Ajmarov či neskôr Inkov v nehostinnej krajine. Časté sú soľné planiny, z ktorých najväčšia Salar de Uyuni je zároveň aj najväčšou na svete. Juhovýchod územia Bolívie zaberá rozsiahla plošina Gran Chaco, ktorej väčšia časť leží v susednom Paraguaji. Na severovýchode diverzita krajiny výrazne narastá, keď reliéf klesne do Amazonskej nížiny. Prevažnú časť pokrýva tropický dažďový prales a močiare, ktoré neumožňujú usadiť sa veľkému počtu obyvateľov, zato poskytujú útočisko pre viac ako 200 000 druhov rastlín a živočíchov.
Plameniaky v Laguna Colorada, Uyuni, Bolívia - By Carlos Adampol Galindo CC BY-SA 2.0, via Wikimedia Commons
História
Územie Bolívie patrí k najstarším obývaným územiam Južnej Ameriky. Známky najstaršieho osídlenia siahajú už 20 000 rokov pred. n.l. V neskoršom období (100 p.n.l – 900 n.l) sa v okolí sladkovodného jazera Titicaca s centrom Tihuanaco formuje vyspelá civilizácia. Po jej oslabení sa na toto územie dostávajú silné Ajmarské kmene, ktoré oblasť opustili až kvôli poklesu úrody, ktorá už nedokázala uživiť rastúci počet obyvateľov. V 15. storočí sa územie tejto časti Bolívie dostáva pod nadvládu Inkov rozširujúcich svoju ríšu z Peru a Ekvádoru. Slabá a rozsiahla Inkská ríša však už v 16. storočí podľahla kolonizačným snahám španielov podrobujúcich všetky okolité krajiny. Územie Bolívie ich lákalo najmä objavenými bohatými náleziskami striebra pri meste Potosí.
V roku 1825 po vojne za nezávisloť so španielskymi kolonistami bola vyhlásená samostatná republika Bolívia, pod protektorátom Simona Bolívara a prvým prezidentom sa stal generál de Sucre. Neskoršie obdobie podobne ako v iných juhoamerických krajinách bolo plné nestability, revolúcií, vojen s okolitými krajinami o sporné pohraničné územia. Až koncom 80. tych rokov 20. storočia je obnovený demokratický systém prezidentského typu, no ani prezidentské voľby neboli vždy jednoznačné a jasné. Súčasným prezidentom je od roku 2005 Evo Morales ako prvý domorodý prezident.
Obyvateľstvo
Bolívia je na rozdiel od susedných juhoamerických krajín obývaná prevažne domorodým obyvateľstvom. Sú potomkami pôvodných ajmarských kmeňov ako aj potomkovia Inkov, čo sa odráža aj v úradných jazykoch. Kečuánsky (potomkovia Inkov) hovorí asi 40 % obyvateľov a ajmarsky (potomkovia ajmarských kmeňov) asi 30 % obyvateľov. Zvyšnú časť obyvateľstva tvoria najmä mestici hovoriaci španielsky a bieli potomkovia španielov. Pozostatkom španielskej nadvlády je aj dominantné rímskokatolícke náboženstvo, ktoré vyznáva okolo 95 % obyvateľov. No v indiánskej krajine navyše poznačenej kolonizáciou a dovezenými otrokmi z Afriky sa často mieša s pôvodnými vierami. Veľkým problémom Bolívie je vysoká nevzdelanosť a nízky podiel detí, najmä dievčat a indiánskych detí žijúcich ďalej od miest, ktoré často nedokončia ani základné vzdelanie.
Prírodné zdroje
Napriek obrovskému prírodnému bohatstvu Bolívia zostáva jednou z najchudobnejších krajín Južnej Ameriky. Nestabilita, časté konflikty a revolúcie v minulosti ako aj vysoká nevzdelanosť znižujú prosperitu krajiny. Už od španielskej nadvlády má krajina jedno z najväčších svetových nálezísk strieborných rúd a zinku. Taktiež patrí medzi najväčších producentov zemného plynu a ropy v Južnej Amerike. Soľné panvy nachádzajúce sa na Altiplane zasa poskytujú významné zdroje solí a lítia, no rastúci význam cestovného ruchu v krajine ich zatiaľ chráni pred devastáciou.Významným zdrojom príjmov je aj pestovanie koky, ktorej žuvanie v Bolívii legálne a listy sa dajú legálne kúpiť na trhoviskách, no droga vyrábaná z nej už legálna nie je.